27. apríl. Tento dátum si ornitológovia poznačili pre rok 2024 ako deň, kedy bol na našom poslednom pravidelnom hniezdisku, v CHVÚ Sysľovské polia, pozorovaný návrat prvého sokola kobcovitého.
Ten je Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko vyhlásený za Vtáka roka 2024, čo poukazuje na dôležitosť jeho ochrany. Na ceste z Afriky, kde jedince trávia zimné obdobie, prekonajú sokoly s červenými nohami vzdušnou čiarou viac ako 7000 kilometrov a mnoho nástrah. Na hniezdiskách ich už čaká viacero príjemných zmien.
„Kampaň Vtáka roka vyhlasujeme s cieľom priblížiť verejnosti vtáčie druhy, ktoré sú ohrozené, ich populácie ubúdajú najmä v dôsledku ľudskej činnosti a predstaviť možnosti pomoci a záchrany daných druhov. Kampaň tak nemá len informatívny charakter, ale jej súčasťou sú aj rôzne aktivity, často aj v spolupráci s verejnosťou, s cieľom pomôcť vtáčích druhom v našej prírode. V roku 2023 tak prebehla masívna pomoc dudkom chochlatým v podobe stoviek inštalovaných búdok na hniezdenie, v roku 2022 v spolupráci poľnohospodármi zas aktivity na zlepšenie podmienok pre výskyt jarabice poľnej. V histórii kampane sme tak pomohli desiatkam operencom roka, ktoré sme vybrali z radov vzácnych, ale aj bežnejších druhov žijúcich priamo v urbanizovanej krajine,“ uvádza Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/ BirdLife Slovensko.
„Sokol kobcovitý bol ešte nedávno u nás na hranici vyhynutia. Vďaka aktivitám pre jeho záchranu sa v súčasnosti môžeme tešiť z malej populácie na lokalite, ktorá je tiež na hranici, a to troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Aj vďaka slovensko-maďarskému projektu LIFE Steppe on border, ktorý sa tu realizuje, čaká na sokoly viac ako 250 búdok. Vlastné hniezda si totiž sokoly nestavajú, využívajú predovšetkým búdky a hniezda krkavcovitých vtákov,“ informuje Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Okrem hniezdnych búdok sa v území podarilo zvýšiť rozlohu pestrých travinno-bylinných porastov, tzv. biopásov a úhorov na aktuálne celkovo na 52 hektárov. Sú to ostrovčeky biodiverzity v inak intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Cieľom je založiť druhovo bohaté plochy, poskytujúce dostatok potravy pre sokoly kobcovité, ktorá je v porovnaní s inými dravcami veľmi špecifická. Živia sa totiž predovšetkým koníkmi, kobylkami a drobnými hlodavcami. Takéto hodnotné, rozmanité porasty, sú dôležité aj pre dropa veľkého, pre ktorého je daná lokalita rovnako posledným známym pravidelným hniezdiskom a zimoviskom. Našim cieľom je priblížiť sa pestrosťou plochám v susednom Rakúsku, aby sokoly z hniezdisk u nás mali potravné zdroje bližšie,“ vysvetlil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
„Čo sa týka potravy, podľa mapovania predpokladáme, že sokoly jej budú mať tento rok dostatok. V roku 2023 sme na lokalite zaznamenali 18 párov, ktoré odchovali 43 mláďat. Sme zvedaví, koľko párov bude hniezdiť tento rok. V aktuálnom roku pribudli na lokalite aj 3 online kamery. Ľudia tak budú môcť sledovať, čo sa deje v búdkach, v priamom prenose zo svojich domovov,“ dopĺňa Veselovský.
Doplňujúce informácie
• Alternatívny názov sokola kobcovitého je sokol červenonohý. Pomenovanie vzniklo podľa oranžovo –červených nôh.
• Sokol kobcovitý je veľmi sociálny druh, preto páry hniezdia blízko seba v kolóniách.
• Druh na Slovensku takmer vyhynul, keď v roku 2012 nebolo známe ani jedno hniezdenie.
• Zlomový pre slovenskú populáciu bol rok 2016, kedy päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
• Najviac mláďat (73) bolo zaznamenaných v „hrabošom“ roku 2019, kedy nastala gradácia hraboša poľného, za ním nasleduje rok 2022 s 53 mláďatami.
• Jedince netvoria stále páry, tie sa formujú pred začiatkom hniezdenia a po jeho skončení sa rozpadajú. Nikto si nemôže byť istý svojim minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
• Každý rok skontrolujú odborníci viac ako 200 búdok a ďalších cca 50 hniezd krkavcovitých vtákov, v ktorých sokoly môžu hniezdiť. Najčastejšie sú tieto príležitosti využívané početnejšími druhmi – sokolom myšiarom a sovou myšiarkou ušatou.
• Projektoví partneri na Slovensku (Hlavné mesto Bratislava, Ochrana dravcov na SLovensku, SOS/BirdLife Slovensko a Štátna ochrana prírody SR) spolupracujú na postupnom pretvorení viac ako 112 hektárov monokultúrnych polí na pestré travinno-bylinné porasty.
• Viac informácií o projekte LIFE Steppe on border, ako aj živý prenos z búdok, nájdete na webe: www.steppelife.eu