Všeobecne:

Strata biotopov a nízky počet hniezdenia sú považované za kritickú hrozbu a limitujúci faktor pre oba cieľové druhy projektu – dropa veľkého (Otis tarda) a sokola kobcovitého (Falco vespertinus).

Ich hniezdne populácie nie sú v stredoeurópskom regióne rozmiestnené rovnomerne, ale sú skôr sústredené len na niekoľkých miestach v rôznom počte. Stabilita európskej populácie oboch druhov je teda tým väčšia, čím sú stabilizovanejšie malé populácie.

Súčasný stav, keď je prakticky celé centrum európskeho obyvateľstva sústredené v jednom alebo len niekoľkých regiónoch, zvyšuje jeho zraniteľnosť. Rekolonizácia z iných oblastí nie je možná z dôvodu relatívne veľkej vzdialenosti. Aby sa zachovali druhy a zachovala sa genetická štruktúra, je dôležité založiť/udržiavať čo najviac životaschopných populácií, ktoré sú vzájomne prepojené alebo kde je spojenie dosiahnuteľné.

Narušenie prepojenia populácií je jednou z najčastejších príčin ich vymierania. Pre udržanie populácie je nevyhnutné zachovať kontinuitu hniezdenia. Po vymiznutí hniezdnej populácie je oživenie tým ťažšie, čím dlhšie sa hniezdenie nezaznamenáva. Relatívne krátky čas bez rozmnožovania postačuje na úplné vymiznutie populácie.

Pre optimalizáciu ochranárskeho úsilia je potrebné zamerať najvyššiu pozornosť na prírodné, resp. historické hniezdne a potravné biotopy. Projekt je preto zameraný na prevenciu vyhynutia a podporu dlhodobého rastu populácie oboch druhov v regióne SK-HU-AT, ktorý je zároveň západnou hranicou pre rozšírenie hniezdnej populácie oboch druhov v strednej Európe.

Slovensko:

SKCHVU029 Sysľovské polia sú poslednou známou lokalitou na Slovensku, kde bol výskyt sokola kobcovitého v období hniezdenia nepretržitý. Do roku 2019 to bolo posledné známe hniezdisko tohto druhu v krajine. Jeden osamelý hniezdiaci pár zaznamenali v roku 2019 v Trnavskom kraji po 40 rokoch. Hoci súčasná forma SDF SKCHVU029 informuje o 5 − 20 pároch sokola kobcovitého, populácia bola v roku 2012 takmer vyhynutá, bez úspešného hniezdenia. V roku 2020 bolo zaznamenaných 16 párov s úspešným rozmnožovaním s nízkym počtom  mladistvých (odhaduje sa 40) v porovnaní s rokom 2019 (73).

V prípade dropa veľkého je situácia na SKCHVU029 podobná. Súčasný SDF zahŕňa 3 − 5 chovných sliepok.

Každopádne medzi rokmi 2012 a 2016 nebolo zaznamenané žiadne hniezdenie. V roku 2018 boli odhadnuté 4 pokusy o chov s neznámym výsledkom. V roku 2020 nebola pozorovaná žiadna hniezdiaca samica. SKCHVU029 je posledná známa lokalita, kde sa druh pravidelne vyskytuje v období hniezdenia na Slovensku.

SKCHVU029 sa v súčasnosti vyznačuje intenzívnym hospodárením na 95 % pôdy s intenzívnym používaním pesticídov a chemických hnojív. V nepriaznivom stave je aj niekoľko vetrolamov z dôvodu intenzívneho používania chemikálií. Populácia oboch cieľových druhov teda trpí nízkou dostupnosťou koristi, nepriaznivými prirodzenými podmienkami hniezdenia. Ďalším problémom v SKCHVU029 je nelegálny vstup návštevníkov do územia čoho výsledkom je rušenie.

V roku 2020 bolo pri zimnom sčítaní v pohraničnej oblasti AT-HU-SK zaznamenaných 450-500 jedincov dropa veľkého, pričom väčšina jedincov bola často zaznamenaná na slovenskej strane.

Maďarsko:

Na území HUFH10004 Mosoni Sík je podiel trávnatých porastov veľmi nízky, 0−5 jedincov sokola kobcovitého sa snaží nájsť korisť na intenzívne obhospodarovanej ornej pôde. Preto je úspešnosť hniezdenia veľmi nízka (0-2 mláďatá/hniezdo). V dôsledku lovu vrán sa znížili aj prirodzené možnosti hniezdenia.

HUFH10004 je v súčasnosti jediným biotopom dropa veľkého v Malej maďarskej nížine. V čase vyhlásenia bola táto lokalita zaradená do CHVÚ ako najvýznamnejší biotope pre tento druh. Správny manažment trávnych porastov v budúcnosti a vytvorenie vhodných hniezdnych a potravných biotopov je rozhodujúce pre zachovanie stabilnej populácie.

Na HUFH10001 Fertő tó je situácia s využitím územia podobná. Sokol kobcovitý v oblasti dlhodobo nehniezdil. Migrujúci jednotlivci boli pravidelní. Za posledných 5 rokov bolo zaznamenaných 1–8 párov.

S podporou vhodných kŕmidiel a hniezdnych búdok je možné založiť pravidelnú a stabilnú hniezdnu populácu

Prirodzené spojenie medzi západnou hraničnou populáciou sokola kobcovitého a hlavnou chovnou oblasťou v HU je potenciálne dostupné prostredníctvom CHVÚ HUDI10005 Sárvíz völgye a HUDI10007 Velencei-tó és Dinnyési-Fertő. Žiaľ, nedostatok prirodzených hniezdnych lokalít v týchto biotopoch obmedzuje proces rekolonizácie. Zatiaľ čo sokol kobcovitý nie je uvedený v SDF týchto CHVÚ, od roku 2016 boli pokusy o hniezdenie pravidelne zaznamenávané v HUDI10005 a proces rekolonizácie vyústil v posledných rokoch do vytvorenia malej hniezdnej populácie 5-8 párov.