Hniezdna sezóna sa pomaly chýli ku koncu a je čas bilancovať. Kým napríklad väčšina sov vyhniezdila už v jarných mesiacoch, sokoly kobcovité skončili so starostlivosťou o mláďatá len nedávno. Čas je však neúprosný. Vzácne sokoly teraz čaká náročná migrácia na zimoviská v Afrike, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené takmer 9 tisíc kilometrov.
Hniezdnu sezónu ochranári hodnotia pozitívne. „Veľmi sa tešíme, že po mnohých rokoch pribudla na Slovensku nová hniezdna lokalita sokola kobcovitého. Okrem tradičného a dlhodobo jediného hniezdiska v Chránenom vtáčom území (ďalej CHVÚ) Sysľovské polia, bolo zaznamenané hniezdenie tohto druhu aj v oblasti Levíc. Ďalší pár sa usadil na historickom hniezdisku pri Šuranoch,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Z hľadiska produktivity išlo o priemernú sezónu, čo dobre dokumentuje niekoľko čísel. „V CHVÚ Sysľovské polia sme zaznamenali tento rok 22 hniezdnych pokusov od 21 párov, z nich 15 bolo úspešných a vyletelo 41 mláďat. Pre porovnanie, v rekordnom roku 2019 to bolo pri rovnakom počte hniezdiacich párov až 73 mláďat. Dôvodom bola vyššia početnosť hraboša poľného – častej koristi,“ dopĺňa Jozef Chavko, predseda Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
Odborníci mláďatá sokola kobcovitého krúžkujú, vďaka čomu je možné určiť ich pôvod. „Tento rok sme zaznamenali až 27 sokolov, ktoré sa vrátili do CHVÚ Sysľovské polia, kde boli pravidelne v minulých rokoch okrúžkované ako mláďatká. Je to doteraz historicky najvyšší počet, ktorý preukázal návrat mladších aj starších jedincov do tohto cenného územia. Dokázateľne najstarším pozorovaným jedincom bol samec, ktorý sa vyliahol v roku 2016 páru, ktorý hniezdil v stračom hniezde. Tento rok až päť nami okrúžkovaných jedincov zahniezdilo v priľahlom území v Maďarsku. Ešte v roku 2012 bol druh na Slovensku na pokraji vyhynutia, dnes v oblasti slovensko-maďarských hraníc prežíva už 30 párov,“ uvádza Roman Slobodník z RPS.
„V najbližších dňoch čaká tieto spoločenské sokolíky náročná cesta na africký kontinent, ich zimoviská ležia v subsaharskej Afrike v štátoch ako Angola, Botswana, či Namíbia, kam v prípade priaznivých podmienok dorazia o dva mesiace. Pred náročnou cestou sa zoskupia a nocujú spoločne v blízkosti hniezdisk,“ dopĺňa Slobodník.
„Pre záchranu sokola kobcovitého sme urobili množstvo práce. Naše úsilie už takmer 10 rokov podporuje Európska únia, aktuálne prostredníctvom medzinárodného projektu LIFE Steppe on border. Na poľnohospodárskej pôde, v okolí jeho hniezdisk, sme v spolupráci s partnerskými organizáciami vytvorili loviská. Ide o biopásy, osiate špeciálnou zmesou lúčnych druhov rastlín. Uprostred monokultúrnych polí tak tvoria doslova kvitnúce „ostrovy života“ s množstvom hmyzu, ktorý je významným zdrojom potravy vtákov, vrátane sokolov. Okrem toho sme vyvesili stovku búdok, ktoré pribudli k už existujúcim a zabezpečili ochranu kolónií krkavcovitých vtákov, pretože v ich hniezdach sokoly prirodzene hniezdia. Biodiverzitu podporujú aj tri napájadlá a stovky vysadených mladých stromčekov. Vynaložené úsilie sa oplatilo a hniezdna populácia sa stabilizovala. Sokola kobcovitého sa nám tak nateraz podarilo zachovať ako súčasť slovenskej prírody. Čaká nás však ešte veľa práce pri sledovaní populácie a zlepšovaní podmienok pre tohto krásneho dravca,“ uzatvára Chavko.
Zaujímavosti
- Alternatívny názov sokola kobcovitého je sokol červenonohý. Pomenovanie vzniklo podľa oranžovo –červených nôh.
- Sokol kobcovitý je veľmi sociálny druh, preto páry často hniezdia blízko seba v kolóniách. Prirodzených hniezd nie je vždy dostatok, preto bolo dôležité pre sokoly inštalovať väčší počet hniezdnych búdok.
- Zlomový pre slovenskú populáciu bol rok 2016, kedy päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
- Jedince netvoria stále páry, tie sa formujú pred začiatkom hniezdenia a po jeho skončení sa rozpadajú. Nikto si nemôže byť istý svojim minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
- Každý rok dôsledne skontrolujeme viac ako 250 búdok a ďalších približne 50 hniezd krkavcovitých vtákov, v ktorých sokoly môžu hniezdiť.
- Páry tento rok obsadili 15 polobúdok, 3 búdky pre kavky, 1 vranie hniezdo a v jednom prípade sokoly zahniezdili v starom hniezde myšiaka. Okrem sokola kobcovitého si búdky obľúbil aj sokol myšiar a myšiarka ušatá, ktoré väčšinu búdok aj obsadili.
- Všetky mláďatká dostali aj tento rok ornitologické aj odčítacie krúžky. Vďaka označovaniu jedincov krúžkami sme dostali neoceniteľné potvrdenie vytvorenia väzby na lokalitu pôvodu. S istotou vieme, že sa sem sokoly vracajú. Tento poznatok je zásadný pri cielení opatrení na ochranu druhov. Napovedá, že kľúčové je zachovať aspoň zvyškovú populáciu a udržať kontinuitu hniezdenia. Pretože ak sa vytratia poslední „pamätníci“, s nimi odíde aj genetická väzba k lokalite a populácia môže ľahko zmiznúť navždy.
